Pantomíma je osobitý druh divadelného umenia. Mlčí slovami, no hovorí telom, pohybom a emóciou. Práve tento princíp stál v centre aktivít Štúdia pantomímy Milana Sládka pri Mestskom divadle Banská Bystrica, ktoré v jednom zo svojich programových období predstavilo pantomímu ako živý, súčasný a otvorený jazyk divadla.
Program bol zameraný na verejnosť, študentov, pedagógov aj divadelných nadšencov a prepájal vzdelávanie s umeleckým zážitkom. Jeho súčasťou boli workshopy fyzického herectva a pantomímy, večery pantomímy, metodické vzdelávanie i stretnutia s výraznými osobnosťami slovenskej a českej pantomímy.
Rozhovory bez slov
Jedným z hlavných formátov programu bola séria stretnutí pod názvom Rozhovory bez slov. Išlo o cyklus workshopov a večerných predstavení, ktoré ponúkli priestor na tvorbu, skúmanie pohybu a bezprostredný kontakt s profesionálnymi mímami a pedagógmi.
Denný program bol rozdelený do dvoch častí – popoludňajšieho workshopu fyzického herectva a večerného predstavenia pantomímy. Workshopy boli otvorené širokej verejnosti a zameriavali sa na základy pantomímy, prácu s telom, rytmus, výraz a neverbálne rozprávanie príbehu. Večerné programy prinášali ukážky tvorby lektorov a ich študentov, často v intímnejšej, komornej atmosfére historickej divadelnej sály.
Osobnosti pantomímy
Na programe sa podieľali výrazné osobnosti pohybového a neverbálneho divadla – herci, mímovia a pedagógovia, ktorí sa dlhodobo venujú rozvoju pantomímy na profesionálnej aj vzdelávacej úrovni. Ich spoločným znakom bola snaha prepájať tradičné princípy pantomímy so súčasným divadelným jazykom, performanciou, pouličným divadlom či pedagogickou prácou.
Program tak nebol len prehliadkou hotových diel, ale najmä priestorom pre stretávanie sa, zdieľanie skúseností a objavovanie pantomímy ako nástroja osobného aj umeleckého vyjadrenia.
Ticho, ktoré má význam
Štúdio pantomímy v tomto období ukázalo, že pantomíma nie je uzavretou disciplínou pre úzky okruh profesionálov. Naopak – dokáže osloviť deti, dospelých, pedagógov, amatérov aj divákov, ktorí sa s týmto druhom divadla stretávajú prvýkrát.
Program vytváral mosty medzi generáciami, medzi skúsenými umelcami a novými záujemcami, medzi remeslom a osobnou výpoveďou. Pripomenul, že aj v dnešnom hlučnom svete má ticho svoje miesto – ak je naplnené zmysluplným pohybom, emóciou a úprimnosťou.