Nedeľná chvíľka poézie v Hogo Fogo Jazz & Art Clube: Miesto, kde sa stretáva hudba a slovo

Raz mesačne sa v tomto priestore konala Nedeľná chvíľka poézie. Tieto stretnutia však neboli len o umení v jeho najčistejšej podobe – boli aj o dialógu a podpore, ktorá viedla k niečomu veľkému.

10. februára 2025

Každá štvrtá nedeľa v Hogo Fogo Jazz & Art Clube prinášala niečo výnimočné – nezabudnuteľné a nenávratné okamihy. Raz mesačne sa v tomto priestore konala Nedeľná chvíľka poézie, podujatie, ktoré spájalo dušu s hudbou a slovo s melódiou. V podmanivom prostredí, kde sa zrkadlí atmosféra umenia, sa stretávali milovníci poézie, hudby a kultúry, aby si vychutnali poéziu tak, ako to ešte nikdy predtým nezažili.

Tieto stretnutia však neboli len o umení v jeho najčistejšej podobe – bol aj o dialógu a podpore, ktorá viedla k niečomu veľkému. Boli to práve tí, ktorí sa pravidelne zúčastňovali týchto večerov, ktorí sa neskôr stali neoddeliteľnou súčasťou úsilia o vznik nového Mestského divadla. Nedeľná chvíľka poézie tak okrem umeleckých vystúpení ponúkala aj príležitosť pre vášnivé diskusie o kultúre a jej mieste v srdci Slovenska.

Tento neformálny, no zároveň silno intímny cyklus poézie, ponúkal nielen priestor pre pre skúsených recitátorov, ale aj pre tých, ktorí sa s poéziou práve zoznamovali. Témy sa pohybovali v širokom spektre – od spoločenských otázok cez osobné príbehy až po filozofické úvahy, ktoré v sprievode hudby ešte viac prenikali do ľudských duší. Prednesy odznené v tomto prostredí, nadobúdali nový význam. Zatiaľ čo v tradičných literárnych priestoroch sa slovo často spája s vážnosťou, tu, v Hogo Fogo, kde sa z každej steny šírila jemná energia jazzovej hudby a umenia, umelecké prednesy dostávali nový, živý rozmer. Neboli len pasívne prijímané, ale skôr vychutnávané, absorbované a preciťované.

Nedeľná chvíľka poézie bola skutočne magickým podujatím, kde sa stretávali ľudia s umeleckým cítením, ktorí mali silnú túžbu a ambíciu vytvoriť priestor pre umelcov, ktorí chcú ľuďom s láskou prinášať silné ľudské príbehy a vzbudiť v nich to, čo mnohí potláčajú, to, čo nikdy neklame – ľudský cit.

Autentické emócie, ktoré cez prednes odrážali vnútorný svet recitátora, sa hlboko vryli do sŕdc a rezonovali v divákoch ešte dlho po skončení podujatia.